Jeden deň so soulbottle

Dnes vám prinášame prvý zo série článkov „Jeden deň s ...“, do ktorej zapojíme niekoľko z našich produktov a venujeme im počas celého jedného dňa našu bezvýhradnú pozornosť. Prvý diel sme sa rozhodli venovať fľaši soulbottle, pretože v letných horúčavách to bez nej jednoducho nejde.

7:00 Zvoní budík. Musím vstať, ale keď v posteli je tak dobre. Ach...

7:45 Otváram okno, vonku je však príšerné teplo. Teplomer ukazuje 23°C, ale cítim sa ako niekde v trópoch. Idem si do mojej krásnej fľašky napúšťať vodu a asi ju celú naraz vypijem.

8:00 Voda dopitá. Chcelo by to raňajky. A novú várku vody.

8:45 Polka vody je opäť preč. Začínam pracovať, ale v tom teple to nebude labúžo. Radšej si dopustím vodu doplna, nech to prežijem.

9:45 Cítim sa ako na púšti, voda stále mizne, množstvo práce sa nezmenšuje. Ešte že fľaša je zvonku taká studená a môžem ju použiť ako osviežovač tváre.

10:50 Dobre, síce som oficiálne roztopená, ale práca je viac-menej hotová. Štvrtá fľaša vody je na stole. Premýšľam, aká som rada, že ju mám. Moja nemotornosť totiž občas spôsobuje môjmu notebooku a ostatným veciam na stole šok v podobe potopy, keď nechtiac rozlejem pohár vody, ktorý som na stole zvykla mať stále. Priznám sa, že do fľaše tiež občas drgnem, no našťastie sa z nej nič nevylieva, takže jej za to dávam 10 plusových bodov.

11:30 Idem si uvariť obed a fľaša vody mi jednoducho musí robiť spoločníka, lebo v kuchyni je ešte teplejšie ako v izbe.

12:15 Doba kŕmenia je tu. Fľaša už poslušne tróni vedľa taniera s novou dávkou vody (dnes už štvrtá).

12:45 Zjedené. Bolo to výborné.

12:50 Coffee time. Takže fľaša má nateraz odo mňa pauzu.

13:15 Dosť bolo pauzy, ide sa pokračovať v práci. A fľaša opäť zaujala svoje stále miesto po pravici notebooku.

14:45 Čas zbaliť sa a ísť na chvíľu do práce. Voda je už napustená, pripravená a čaká na mňa v kuchyni.

14:55 Už je v taške na svojom bežnom mieste a vydávame sa na cestu peklom. Mobil hlási 29°C, moja tatranská duša plače.

15:05 Slnko. Žiadny vzduch. Horúce chodníky. Sauna v šaline. Voda sa opäť míňa závratnou rýchlosťou. Už nech sme tam!

15:15 Sme tu! Myslím, že sa ešte nikto nikdy netešil z príchodu do práce tak, ako ja teraz. Prvé kroky vedú do kuchyne. Vodu, vodu, vodu!!

16:55 Práca vybavená, čas ísť do Ikey. (Prečo mám pocit, že to v tomto počasí nie je najlepší nápad?)

17:20 Cesta do Ikey bola síce tak strašná, že sa mi bude o nej ešte mesiac snívať, no som tu. Teda sme, fľaša ma ako správna parťáčka neopustila.

17:45 Ľud. Veľa ľudu. A málo vzduchu. A málo vody. Jajaj. Ale moja soulbottle žne úspech a upútava pozornosť nejedného oka.

18:37 Hotovo! Ide sa späť. Zatiahlo sa, asi bude pršať. Ánooooooooo!! (Mám pocit, že aj fľaša si v taške poskočila, dnes to bol pre nás obe vyčerpávajúci deň.)

19:25 Sme doma, obe zase plné života (a fľaša aj vody). Premýšľam, aké by bolo super, keby som teraz šla behať, nakrájala by som si do fľaše uhorku a do vody by som kvapla trošku citrónu a vyzeralo a chutilo by to super! Ale nebudem blázniť, vonku je stále na umretie. Teraz to chce výdatnú večeru.

20:10 Večera zjedená, seriál dopozeraný, fľaša, ako to už býva zvykom, napoly vypitá. Aký pekný večer.

22:05 Pri umývaní riadu po večeri som si uvedomila, aké je super, že po celom dni a vypití asi troch litrov vody, drez nie je naplnený špinavými pohármi, ako to bývalo mojím zvykom, ale je tam len ona, jedna pekná sklenená fľaša. A za to jej udeľujem ďalších 10 bodov (alebo aj 20, keďže umývanie riadu príliš nemusím).

23:31 Ide sa spať. Bol to tepelne náročný deň, ale myslím, že sme to spolu parádne zvládli. Darmo, sme parťáčky. A zajtra začíname odznova. Dobrú noc!